Občan, kultúra a pomyselný bod nula

Mesto Topoľčany odkúpilo rádio. Vo svojej správe ho má od roku 2019. Čo sa odvtedy zmenilo a aký má pohľad riaditeľ Mediálnej a kultúrnej spoločnosti na kultúru v meste ? Dozvieme sa v rozhovore s Miroslavom Bakurom, ktorý je riaditeľom tejto mestskej spoločnosti.

Keď som nastúpil do funkcie riaditeľa bola kultúra pozastavená a obdobie Covidu. Ja som dovtedy pôsobil aj na druhej strane, teda zažil som herectvo, učil som a tieto skúsenosti som chcel tu nejakým spôsobom spojiť a zužitkovať. Začali sme v čase covidu štartovať rádio Topoľčany, ktoré predtým bolo v súkromnej správe a mesto sa ho rozhodlo odkúpiť. Bolo mŕtve, fungovala tu jedna známa relácia, jedna moderátorka a nič viac. Takže tu boli v podstate základy dnešnej Mediálnej a kultúrnej spoločnosti. Spoločnosť BP Media zanikla a premenovala sa vstupom, kúpou mesta na terajšiu MKS. Samotný rozdiel je teda v tom, že dnes máme viac možností ako malo MSKS. To sa vtedy venovalo kultúre v rámci kina, zastrešovalo kultúrny dom a malé podujatia. My dnes môžeme robiť podstatne viac vecí a máme otvorené možnosti.

Spomínali ste rádio. Aká je vízia, kam by ste ho rád posunul, je to vaša priorita venovať mu viac času pre rozvoj ?

Samotné rádio je veľmi živý organizmus, ktorý sa neustále mení a treba mu prispôsobovať podmienky. Pri rozbiehaní rádia sme začali spoluprácu so súkromným konzervatóriom, kde sa študenti učia práve tieto veci. Prepojili sme teda štúdium a prax a zároveň získali potenciál rádio rozvíjať. Vznikol tak priestor pre personálnu obsadenosť rádia. Vytvorili sme programovú štruktúru, vznikli nové relácie, podarilo sa nám spustiť živé vysielanie, ktoré ponúka interakciu s publikom a na tomto vieme zas vyhodnocovať počúvanosť, sledovanosť sociálnych sietí, oslovovať partnerov. Problém je napríklad, že my nevieme človeku vytvoriť podmienky tak, aby mohol mať v rádiu trvalý pracovný pomer a tá práca moderátora je často kombinovaná s prácou daného človeka iba ako bočný príjem. Hľadáme preto symbiózu toho ako to spojiť, aj preto ide ťažšie rádio dostať do väčšieho povedomia ľudí, nakombinovať programovú štruktúru vhodne pre každú stranu a nie každý je ochotný a má hlas už v skorých ranných hodinách nastavený tak aby toho poslucháča vedel zaujať a prebudiť ako je to napr. v rannej show. Ale chceme v tomto pokračovať a skúsiť to aj v popoludňajších hodinách aby tá interakcia publika bola väčšia a pracujeme aj na nových reláciách, spustili sme pre deti Múdre ránko, reláciu Stopy, Zažitkárium Roba Kajzera a podobne. Vznikla aj veľmi dobrá relácia Debatky, ktorá oslovuje mladých ľudí, do relácie si pozývame rôznych hostí spevákov, hudobníkov, hercov, najmä lokálnych ale aj z celého Slovenska, prezentujú sa tu autori literatúry, lekári, úspešní študenti, teda ľudia, s ktorými sa je o čom rozprávať a majú čo povedať. Takže to rádio má potenciál ale potrebuje dospievať a prispôsobovať sa súčasným podmienkam má v meste potenciál.

Zostaneme ešte pri rádiu. Čítame často komentáre na sociálnej sieti, že primátorka alebo jej zástupca si tu robia svoje osobné PR - Public relations a dostávajú tu veľký priestor, pretože chceli rádio ako dobrú reklamu. Ako vnímate toto ?

Osobne to tak nevnímam, vysvetlím prečo. Relácia, kde sa objavujú je Radničné zvesti, kde ide o udalosti z mesta Topoľčany. S týmto nápadom dať takúto reláciu do rádia som prišiel ja. To, že ide o prezentáciu mesta, áno je to o tom, že chceme informovať o dianí v meste a teda prezentujeme ho navonok, takže ak sa hovorí o prezentovaní mesta, je zrejmé, že o tom majú rozprávať jeho zástupcovia. Ja som spokojný, lebo to plní účel tej relácie hovoriť ľuďom, čo sa podarilo, čo mesto plánuje urobiť, hovoriť o problémoch mesta, komunikovali sme parkovaciu politiku. Hostí pozývame rôzne, v závislosti od toho, o akú tému ide. Samotná relácia má svoju štruktúru a vznikla najmä preto, lebo tlačené noviny dostávali občania iba občasne. My sme vytvorili priestor s vedením mesta tak, že občania prostredníctvom rádia budú dostávať informácie pravidelne, pretože nie každý sme na webe a sledujeme internet, najmä tí starší. Ak teda prezentujeme v rádiu najmä primátorku alebo viceprimátora, odporúčam si pozrieť archív podcastov na stránke rádia, kde je pekne vidno v koľkých reláciách boli. Často sa ale v rádiu vyskytujú najmä zamestnanci jednotlivých odborov mesta, ktorí danú tému komunikujú.

Ako je to so zdrojmi príjmu rádia ?

Rádio má viacero príjmov. Jeden z nich plynie z relácie Jubilanti, kedy si ľudia nechávajú zahrať k rôznym životným príležitostiam. Druhá časť je sponzoring relácie, reklamné spoty, výroba reklamného spotu na mieru nielen pre naše rádio, u nás sa vyrobí a s licenciou ho môže klient použiť ďalej. Takže tu je tých možností viac, ale dozvuky covidu to spomalili, avšak už sa rozbiehame a samotné rádio vieme pokryť a najmä živé vysielanie nám v tom pomohlo.

Viacero ľudí kritizuje, že nahrávate iba určitej skupine podnikateľov resp. prevádzkovateľovi terasy na námestí, kde sa organizujú koncerty. Ako vnímate túto kritiku je oprávnená ?

Ja kritiku vnímam dobre, pokiaľ je oprávnená. Vieme, že dnes žijeme dobou senzácií a pútanie pozornosti k nepravdám, polopravdám je lákavé a mainstream médiá nás k tomu učia. Rád by som bol, keby sa podarilo spojiť si dva tri fakty, urobiť úsudok alebo dohľadať veci a následne si utvoriť vlastný úsudok. To je však pre nás nepohodlné. Nesúhlasím s tým, že by sme robili kultúru a organizovali podujatia iba tu. My sme začínali s takýmito koncertami na námestí, kde je kamenné pódium. Čo bol problém, nedokázali sme tam vytvoriť takú atmosféru. Ľudia chcú počas koncertu si dať pivo alebo iný nápoj a v lete nestáť v rozpálenom prostredí. Dali sme hlavy dokopy, vytvorili dramaturgický plán podujatí tak aby to bolo dobré pre obe strany. Dohodli sme sa, že pôjdeme v nejakom podiely koncertov, teda nie každý sme platili my a väčšiu časť skutočne platil majiteľ danej prevádzky a je to dohľadateľný fakt, pretože zmluvy, faktúry povinne zverejňujeme. Za ďalšie je to aj o tom, že nielen terasa je plná ľudí ale aj prevádzky v okolí sú plné a zapĺňame námestie ako také, ľudia sú na lavičkách, okolo fontány a podobne, teda príde si na svoje každý, kto má prevádzku na námestí.

Autor: Tomáš Bilik